Pekný deň priatelia,

všetci zainteresovaní vedia, o čom bol tento víkend. Tí čo nie, práve zistia. Konal sa totiž Spartan Race trifecta víkend u nás na Slovensku, konkrétne v stredisku Kubínska Hoľa. Za dva dni, všetky TRI hlavné úroovne tohto preteku – Beast, Super a Sprint, pričom ak ste dokončili všetky tri preteky, získali ste extra medailu trifecta víkend.

Víkend začal už v piatok, kedy sme spolu s Lenkou, Simou a Dannym cestovali do Kubína, kde sme boli ubytovaní v úžasnej chatke (Chata Manco) asi 200 m od štartu pretekov. Starší ujo, veľmi príjemný nám poukazoval čo všetko v chatke nájdeme (našli sme tam naozaj všetko, chata je plne vybavená, jediné čo nám chýbalo boli uteráky, ale tie sme si našťastie vzali z domu).

https://www.megaubytovanie.sk/chata-manco

Ujo nás ešte upozornil, aby sme nenechávali jedlo vonku, lebo sa v okolí môžu zatúlať aj medvede.  Ešte pred ubytovaním sme stihli urobiť veľký nákup v Lidli, posmiať sa na incidente, kedy mi volal pán Manco že kedy dojdeme, pričom som sa mu do telefónu ohlásil ,,Ahoj maminka, či kto vlastne si“ lebo volané číslo bolo podobné tomu aké má mamka a dáko som bol celý dopletený haha. Večer sme zavŕšili pokrom pri krbe.

Na začiatok chcem veľmi poďakovať mojej priateľke Lenke, ktorá so mnou už ďalší rok chodí na všetky Spartany, podporuje ma, čaká ma v cieli, pri prekážkach, povzbudzuje ma, máva mi, pomáha pri príprave na preteky a pri regenerácii po nich. Si úžasná, veľmi si ťa vážim, ďakujem za všetko a Ľúbim ťa. Teším sa na ďalšie spoločné dobrodružstvá.

Taktiež chcem poďakovať za tento víkend aj Dannymu a Sim, že boli s nami, natočili pár super záberov, taktiež ma povzbudzovali popri trati a po pretekoch. Dúfam že sa vám víkend páčil.

Sobota

V sobotu sa bežal najťažší zo základných stupňov Spartan Race a to Beast. Ako zvyčajne som štartoval vo vlne AGE GROUP a to v čase 7:30. Registrácia ako vždy na Spartane prebehla hladko a rýchlo a už som sa mohol prezúvať do mojich all terrainov. Na prsty mi Lenka pomohla nalepiť protišmykové pásky a už som sa ocitol v koridore štartu. Štart bol ako stále do kopca, no asi po 100 metroch sme zabočili späť a zamierili do lesa. Celá trať obsahovala celkom dosť bežeckých a dlhších častí, no striedali sa výstupy na kopec a zbehy dole. Výbeh hore, zbeh dole, následne výbeh ešte vyššie a znova dole a takto dokolečka až sme sa dostali navrchol a odtiaľ sa už šlo postupne až k finishu. Na nádherné výhľady sa tešil každý, kto Kubínsku Hoľu absolvoval už minulý rok. Čučoriedky, maliny a jahôdky popri trati nás taktiež znova čakali. Celkovo trať bola dosť nebezpečná, strmé zbehy, kamienky, šmýkalo sa semtam, obzvlášť keď poprchávalo. Každopádne ale pecka!

Čo sa prekážok týka, pribudlo pár nových vecí, kombinácie a jednoduché prekážky o niečo sťaželi. Sandbag spolu s ťahaním kovových platní tzv. tractor pull, A monkey bar, ktorý bol o niečo vyšší a rozloženie tyčí bolo trošku ďalej a vyššie ako zvyčajne načo som doplatil a dal si prvých 30. Ťahanie vreca na kladke, Herkules, bol vzhľadom na úroveň preteku taktiež brutál ťažký, o fúriku s dvoma vreciami ani nehovorím, tam som stratil asi min.10 minút… Plazenie pod drôtom v bahne do kopca pobavilo a následný kúpeľ v jazere kde sa plávalo nás blata zbavil a dobre osviežil. Samostatný sandbag bol celkom ľahký oproti Koutám v Česku, aspoň že tak. Čo celkom dalo zabrať krížom bola nová prekážka atlas carry, kedy bolo potrebné zo zeme zdvihnúť ťažkú kamennú guľu, odniesť ju asi 15m, položiť, spraviť 5 angličákov a guľu rovnakým spôsobom na rukách dopraviť naspäť. Samo o sebe by to bolo fajn, keby asi 2 metre od toho nás nečakalo nosenie vedra so štrkom. Chválabohu okruh nebol veľký, no kríže na padrť… Multirig bol zložený z kruhov a lán (super že tam už tú hrubú hlúpu tyč na začiatok nedávajú…) pričom ale výška jednotlivých kruhov a lán bola rôzna, čiže hneď z prvého kruhu ste sa museli dosť vysoko vyzdvihnúť na ďalší.  Za tým nás čakala lezecká stena, to mi už ide dobre oproti minulému roku. Na konci preteku nás čakala nástraha na ktorú každý netrpezlivo myslel počas preteku. Twister. Kovová rúra lemovaná dookola úchytmi, pričom pri zdolávaní prekážky sa rúra postupne každým úchytom pretočí. Niektorí pretekári s tým nemali problém, iní boli zase bez šance, ešte že na zemi bolo seno, čiže dopad bol mäkký. 30 burpees. Už sme boli v cieli skoro, no pár prekážok skoro jednoduchých nás čakalo. Memory test, kedy kód XAPRčosi som zamenil na XPRčosi a bolo z toho 30. Za tým oštep som hodil do medzery medzi trupom (senom) a hlavou, kde aj ostal, no rozhodcovia sa zhodli ( i keď nepresvedčivo) na ďalších 30. Nenamietal som, hoc som vedel, že neprijateľovi by sa to zapichlo rovno do krku haha. Pneumatika, schody do Sparty a 1/3 víkendu dokončená.

Bol som hotový, zničený, fyzicky v mačke,ruky horeli (pľuzgier znova pod prsteníkom) ale stálo to za to.

O druhom dni víkendu sa dočítate v ďalšom článku !!!

 

Zdravíčko priatelia, chvíľu sme sa nepočuli, no som späť 😀

Presne pred týždňom sa v čechách konal Spartan Rce, konkrétne v lyžiarskom stredisku Kouty. V sobotu úroveň SUPER a v nedeľu SPRINT. Po minuloročnej skúsenosti som sa znova rozhodol absolvovať obidva závody a ako minulý rok, ani tento počasie a trať nesklamali.

Keďže už máme autíčko, náš milovaný FOCUS, oproti minulému roku bola cesta čosi príjemnejšia, Vyštartovali sme už v piatok okolo 11-12, keďže ráno som ešte mal tréningy klientov. 500km trasa z Košíc do Koutov bola super, absolvovali sme len dve zastávky, klasicky na Dechtároch a potom na benzínke v čechách. Pred nedávnom nám auto čosi haprovalo, high engine temperature a unikala voda, no už je to našťastie v poriadku. Príroda počas cesty nás stále fascinuje… Šli sme cez Olomouc a asi 30 km v čechách po dialnici bez dialničnej známky, hoc  WAZE nám oznámil neďalekú hliadku. 😀 Našťastie sme sa vyhli akýmkoľvek ťažkostiam a na ďalšej benzínke dialničnú kúpili. Ubytovaní sme boli 15 minút pešo od dejiska v penzióne/dome/chate – CHATA U CECILA, kde sme zistili, že pomenovaná je po malom buldočkovi Cecilovi 😀 Rodina bývala z druhej strany obytnej zóny. Bývali sme v jednej izbe zo 4 so spoločnou kúpeľňou a obrovskou kuchyňou, v ktorej ste okrem korenia mali všetko… na izbe telka s českými kanálmi, ohrievač na topánky, všetko čisté. Kúpelňa takisto, v kuchyni s jedálňou sa nachádzali aj hračky pre deti spoločenské hry. Počas zimy ak sa tam ubytuje na pár dní partia na lyžovačku, to musí byť skvelé… V okolí je niekoľko reštaurácii, pizéria, vietnamský obchod s potravinami otvorený do 18:30 (aj keď otváračky sú do 18:00) aj v sobotu aj v nedeľu. Večeru sme si každý deň spravili, na obed bola v sobotu pizza (samozrejme hawai 😀 )

Deň pretekov sobota: SUPER

Ráno začínalo o 6:30, raňajky, obliecť sa, zbaliť a podobne a šupho na registráciu. Tá v poslednej dobe prebieha na Spartane pomerne rýchlo. Odovzdať reverz ( v aute ich mám pravidelne aspoň 20) a obálka so štartovným číslo 2651 bola už u mňa. Štartujem prevažne v AGE Group a tá vybiehala v tento deň na trať o 8:30. Mal som pomerne dosť času sa rozcvičiť, hoc bola celkom zima v to ráno. Predzávodná nervozita sa dáko neobjavila.Ako nás pustili do štartového koridoru, uvedomil som si, že šiel by som ešte cikať, no bolo už neskoro 😀 Trošku hecovačky od dobrovoľníka vpredu, dymovnica a vybehli sme na trať. Vedel som že to bude dlhé a náročné, tak som sa šetril aby som to neprepálil. Hneď od začiatku samozrejme do kopca… Trošku lesy,stena memory test a hneď prvá silová prekážka, nosenie vedra.

Našťastie okruh nebol veľký, no trošku mi dá vždy tá prekážka zabrať, okrem toho sa mi pri nej zošmykovali pásky z prstov… (hneď na začiatku) zbeh dole a voda, popod stenu, priekopa a krátky výbeh k oštepu.

Pekne hodený, ale slabo, prvých 30… šlo to rýchlo, oznámených každých 5 a prvá občerstvovačka. Padla vhod, lebo odtiaľ to už šlo len a len hore a dlho hore a ďaleko hore. Tempo bolo dobré, nebolo to teda až také katastrofálne (povedz to stehnám o pár dní…:D) Hore pár jednoduchých prekážok, zajačie skoky celkom rýchle a krátke a bežali sme nadol. Prvý moment ,,hups pozor“ nastal pri A monkey bare, kedy bolo jasné že je to poriadne klzké… pásky ma našťastie podržali a tak s pokrikom ,,YEAH“ som šiel dál.  Po ceste dole ešte ježišovo nosenie klády a ďalej dole a rovne. po peknom trávnatom výbehu sme došli až k traverse wall, horolezeckej stene do tvaru Z. táto prekážka býva zradná, no sústredením sa na ňu sa mi ju podarilo zvládnuť a postupovať ďalej. Vtedy mi hodinky ukazovali už celkom dosť km, no bol som si istý že ešte máme aspoň 3-4km pred sebou a určite aj prekážku sandbag. Bender, Hercules a za kopcom nás čakalo očakávané.

Krásny výhľad na mravcov s vreciami plnými piesku. Tak som uchopil vreco a šlapal…a šlapal…a šlapal…

V tom momente som si uvedomil že si ani nepamätám memory kód, tak som si dáky približný v hlave vymyslel 😀 Sandbag nebol našťastie až taký strašný než som očakával, šlo to celkom fajn. Pri ceste dole som z druhej strany začul KUBOOOOO. otočil som sa a tam ,,malý“ Peťo… Bojovník čo šiel na svoj druhý spartan

a úspešne ho zdolal. Pár minút predtým som aj rozmýšľal že kde je, keďže štartoval skôr a obehnúť som ho neobehol, ale asi niekde na prekážke sme sa minuli 🙂  Bolo to milé. Aby nám nohy a ruky rýchlo nevytriezveli, po odhodení vreca späť na kopu sme po pár metroch absolvovali balance (našťastie mi to posledýnch pár závodov ide ,,klop,klop“) a hneď na to olympus. Vďaka dieram v ňom je to trošku jednoduchšie no to neznamená že aj napriek zvládnutiu som si nemohol odtrhnúť kus kože pod prostredníkom, odkiaľ sa mi spustila príjemná mláčka krvi.  A to práve v momente keď sme sa po krátkom zbehu dostali k memory, kde sme mali

povedať kód, ktorý som popri tej náročnej trati zabudol. Dobrovoľníkovi som povedal ten vymyslený, ktorý zrejme nebol až tak ďaleko od toho skutočného, keďže povedal že dobre môžeš ísť. Na to som mu povedal nech sa pozrie do papierov znova a aj dobrovoľníčka zo zadu už kričala že kód je nesprávny. Vedel som že je nesprávny 😀 Tak som si dal teda ďalších třicet… Water station, big cargo a lano. Trošku som sa ho obával s krvavou rukou, ale lano je easy ak máš

techniku lezenia. Po lane som už vedel že sme na konci, krátka rovinka lesíkom, vysoká stena a potok. Beh po ňom mi šiel celkom dobre na to že to vyslovene netrénujem. Už sme vo festivalke, ľudia povzbudzujú a pred nami jedna z najpríjemnejších hoc najťažšojednoduchých prekážok na trati, ktorá kouty preslávila. Barbedwire low, v preklade ostnatý drôt a v potoku proti prúdu.

V ten deň bola voda dáko extra studená (aj keď o trošku menej ako minulý rok) a s pár plaveckými nádychmi som bol na konci. Slipwall a teraz už jasne najťažšia prekážka Multirig. Našťastie ho v poslednej dobe robia bez tej blbej tyče na začiatku, takže to boli len kruhá a laná. Pások na prstoch už bolo menej, ruky mokré, no došiel som až k 2-3 posledným pred zvončekom. Tam som lano uchopil veľmi nízko a tak ma nečakalo nič iné len posledné angličáky pred cieľom, kde ma už povzbudzovala a natáčala Lenka. 🙂 Rýchla pusinka na líčko schody do sparty, posledná stena a už

som bol v cieli s medailou na krku. Oproti minulému roku to bol príjemnejší finiš, aspoň som sa tak neklepal od zimy. Sprchy neviem prečo nešli, každopádne som sa okúpal v prírodnom bazéniku, v potoku cez ktorý som sa pred chvíľou brodil.

 

Nasledovala teplá sprcha na izbe, pizza, nákup a oddych v podobe šiesteho zmyslu na Prime a chutného chocopopcornu.

 

Deň pretekov nedeľa: SPRINT

Druhý deň som sa postavil na štart SPRINTU. Večer po SUPER-I som rozvalcoval nohy a chrbát na foam rolleri, čiže až tak strašne neboleli, hoc náznaky svalovky tam už boli. Štart bol samozrejme ten istý do kopca. Hore na kopci sme zabočili doľava na prvú HURDLES prekážku, čo nie je tak namáhavé. O niečo ďalej prvá stena a za ňou sme sa vidali do hmly ako z dákeho hororu, a do stúpania, ktoré sme poznali aj z minulého roka. OUT je rutina a za ním sme chvíľu pokecali s pretekárom s tričkom spartana z predošlého dňa, bavili sme sa o ultra beaste a o tom, že po včerajšku dnešný beh až taká sranda už nie je. Zbeh dole po šmykľavom teréne a znova chesusove nosenie dreva. Memory test, ktorý som si už opakoval po celú dĺžku trate. Znova zbehy zbehy dole až k priekopám a oštepu, ktorý letel rovnako ako deň predtým. Prvých a posledných 30 v tento deň. Water station a výšľap rovnakým kopcom aj keď o o polovicu kratším ako na včerajšom supri. Chvála bohu…Strmý zbeh dole cez cyklistickú dráhu aspoň to mi to pripomínalo, malá A sieť, znova bender, hercules s jolausom a naše obľúbené vrecia, ktoré ani o chlp neskrátili. Dnes tam ale boli po dĺžke nosenia skvelí dobrovoľníci, ktorí nás povzbudzovali, za čo im všetci neskutočne ďakujeme. Ani dnes nám nedali vydýchnuť s balancom a olympusom, ktorý dnes dopadol našťastie bez zranenia. Na tom istom mieste memory recall kódu, ktorý som si dnes našťastie opakoval, čiže som ho vedel  a vyhol sa tak škaredým 30. Zvyšok trate kopíroval predošlý deň, len s tým rozdielom, že som dostal dáku second power a do cieľa bežal s neskutočnou energiou. Pred potokom ešte chudák chalan nezvládal kvôli kŕčom vyskočiť na vysokú stenu. Rýchly potok, plávanie pod ostnatý drôt, slip wall a okamih pravdy pri multiringu. Tam som stihol dať ešte lenke za barikádou pusinku a už som sa ako opi opi (opica) vrhol na kruhá, ktoré boli dnes na multirigu bez lán. Pásky ma podržali, zvládol som to a bežal až do cieľa, kde som ešte aspoň 2 pretekárov stihol obehnúť. Asi jeden z najťažších sprintov aké som bežal, okrem krynice v trifecta víkende minulý rok.

,,Skvelý závod, skvelá organizácia, super značenie trate. Aj napriek rečiam že je Spartan komerčný, že sú zaň neskutočne peniaze a podobne, je to stále najlepší pretek čo tu v tomto odvetví máme !“

Celkovo to výsledkovo bolo takto:

SUPER – 351 z 3286 pretekárov z časom 2:48 – 29. v kategórii

SPRINT – 115 z 1686 pretekárov z časom 1:36 – 10. v kategórii

Je stále čo zlepšovať o 12 dní KUBÍNSKA HOĽA – Trifecta weekend

Po sprinte sme hneď upaľovali 500 km domov, pričom sme sa zastavili najesť sa v reštaurácii u MELOCÍKA za makovom, kde nikomu neodporúčam ísť. Atmosféra hrozná, výber jedál nulový a k morčacím prsiam (tie neboli až tak strašené i keď…) s pbroskyňou a syrom som dostal hranolky a ryžu, ktorá smrdela a mal som pocit že bola varená pred 4 dňami. Určite neodporúčam sa tam nikomu zastaviť ! 🙂 Chvála bohu že si lenka nič nedala a až na slovnafte pred výjazdom na diaľnicu si dala hamburger, ktorý bol fakt že topkový 🙂

Znovu trošku s oneskorením ale predsa. Pred týždňom, konkrétne 19.5 som sa zúčastnili svojho prvého Tvrďáka a to v Kavečanoch v Košiciach. Plánoval som tento pretek zaradiť do svojho kalendára, no potvrdené to bolo až týždeň pred pretekom, kedy sa mi podarilo zriešiť štartovné za dobrú cenu odkúpením registrácia od týpka, ktorý sa závodu nemohol zúčastniť. Týždeň pred tým som sa zúčastnil Spartanu na Donovaloch, článok tu: http://jakubgurka.sk/?p=110, a tak som tréningový režim počas týždňa trošku zvolnil aby som stihol dostatočne regenerovať. Zaradil som len pár jednoduchých behov a pár cvičení. Deň pred pretekom som pil dostatočné množstvo vody a prijal zvýšené množstvo sacharidov aby som na ďalší deň mal poriadnu dávku energie.

Štartoval som v prvej vlne o 11. hodine. Oproti Spartanom trošku netradičný čas štartu. Na miesto určenia som dorazil približne 40 minút pred pretekom. Stihol som sa rýchlo zaregistrovať, vziať si čip na nohu, s obavou že to čaptavými nohami strhnem dole, obdržal štartovné číslo fixkou na ruku a bežal sa na futbalové ihrisko rozcvičiť. Stretol som pár známych, ,,namontoval“ pásky na prsty, merač pulzu na hrudník a šup behať. Po pár metroch mi ale stroskotali hodinky, zrejme som ich slabo zapojil do nabíjačky cez noc a tak sa vybili. Huráááá. Tak som ich pekn zložil a rýchlo sa rozcvičil. Bagcheck prebehol celkom rýchlo, žiadne rady, to ma celkom tešilo. Jednoduchým klusom som prebehol ešte trošku popri trati, rozmával ruky a tu už zvolávali pretekárov prvej vlny na štart. Nasledovala ešte rýchla spoločná rozcvička a šlo sa na vec. Tretí (či štvrtý?) rozbeh patril mne. Štart po 10 pretekároch hodnotím veľmi pozitívne. Vybehol som miernym tempom a hneď nás čakali prvé prekážky, preskoky cez stenou, cez okná a na konci obrovská x-metrová stena. Našťastie tam bol schodík, no vyskočiť hore s mojimi 166cm sa mi podarilo až na tretí krát. Trošku zdržanie, čo už.

Nosenie dreva krátkym okruhom bolo celkom príjemné, hoc tempo som nahodlil trošku rýchlejšie než som musel. Zhodil som kládu a utekal ďalej. Pneumatiky, podliezanie kde som si rozťal na kamienku vo vode koleno, boli jednoduché a za nimi nás čakali nafukovačky a jazierko. Okruh na preplávanie nebol veľmi veľký naštastie, voda príjemná, osviežujúca, no dáko mi to dalo sakra zabrať. S plávaním na nafukovačkách nemám žiadnu skúsenosť a dáko mi to ani nešlo… či na dĺžku či na šírku, nabudúce musím zvoliť asi čosi iné. Bol som celkom rád že som to mal už za sebou. Nasledoval kopček hore do lesa. Krátke stúpanie a malé blúdenie. Mnoho ľudí sa sťažovalo že tam bolo trošku slabé značenie a aj keď som nesledoval pretekárov ale značenie, tak v pár momentoch nebolo jasné ktorým smerom sa ďalej pohnúť. Na to, verím, že si dajú organizátori trošku viac pozor nabudúce. Zvyšok trate už bol ale značený bezproblémovo. Po lesíku na nás ceril už zuby najväčší z výstupov až hore k Chate Hrešná. Predtým mňa osobne ešte veľmi potrápil hercules, ktorý ma extrémne vyčerpal, neviem čím to bolo, či váha vreca, zlá kladka, som slabý v ,,ceckoch“, papal som málo kapusty alebo čo, no prvý moment potiahnutia lana bol ,,do mačky, šak to ma sto kíl“ a nakoniec som bol rád že som to vytiahol hore a pomaly spustil nadol. Hore prvá a zároveň posledná občerstvovačka, voda, rope climb a krátky bežecký úsek. Dva celkom príjemné balancy, aj keď meter nad zemou ale dostatočne široké, prevracanie pneumatiky (to i ženy tie veľké prevracali?) a slackline, kde som videl angličákovať OCRA pretekára. To mi dodalo trošku sebavedomia, zvládaol som to a zbehával dole.

Nestihol som sa ani poriadne rozbehnúť a už som skákal s gumou na nohách ako Peter the Rabbit, ťahal a nosil pneumatiku spolu s prekazkovybezec.sk Tomášom, ťahanie bolo kúsok náročnejšie. Cieľ už bol za rohom, no na nás čakali ešte fúriky, kde mi pri slušnom čakaní na voľný fúrik, môj pred nosom vyfúkol týpek z OCRA, čo sme si v cieli slušne s podaním ruky vydiskutovali 😀 Za ním boli ultra supr dupr heavy weight bandasky, kde som ich párkrát položil na zem, no nie na veľmi dlho a za povzbudzovania už došlých pretekárov som ich doniesol na koniec. Posledná prekážka monkey bar, ktorá bola po nosení tých pekelných vecí trošku neistá, no nič komplikované a bol tu cieľ. Tyčinka Maxsport, tie mám rád, iso drink a prvá Tvďák medaila na krk. Pokecal som ešte s kamošom z Astoria FIT&GYM, ktorý sa na svoj pretek ešte len chystal, vyzdvihol som si batoh, spravil fotku so stenou, kúpil nálepku s nášivkou a už trielil domov medailu zavesiť k ostatným trofejám na stenu a dať pusinku Lenke, ktorá ma netrpezlivo doma čakala, keďže jej ráno nebolo dobre aby šla so mnou.

Pretek hodnotím veľmi dobre, bol pre mňa náročnejší ako Donovaly, škoda toho značenia a tých prekliatých nafukovačiek 😀 Snáď sa vidíme na ďalšom preteku v Bratislave, Bystrici alebo na oboch 🙂

Teraz už len do behania priatelia v ďalšom článku 🙂

Pekný deň želám priatelia.

Presne pred týždňom sme o 12 hodine stredoeurópskeho času vyrážali s Lenkou na Donovaly, kde sa v sobotu konal Spartan Race a úroveň SPRINT. V nedeľu bol aj SUPER, no ten som nateraz vypustil.

Keďže kalendár pretekov bol známy už dávnejšie, dopredu som si cez booking urobil rezervácie ubytovania k jednotlivým pretekom aby sme to mali vždy čo najbližšie. Áno, v teplom počasí sa dá aj stanovať v stanovom mestečku, no my, resp. ja som pohodlný a rád sa vyspím a osprchujem normálne 😀 Na luxus si ale nepotrpím. Cesta na donovaly bola po diaľnici príjemná, tempomat je super vec, len škoda tých obmedzení na našich cestách… Každopádne sme si po ceste na displeji nášho tátoša pozreli Káčerovo a Deucea Bigalowa. Dlho som to nevidel a hlavne z hlášky ,,Ja jsem Gigolo“ sa smejem ešte dnes 😀 Na donovaly sme dorazili približne o 14 čo si spomínam. Príroda od Ružomberka na Donovaly je úžasná. Vlastne všade je úžasná.

Tatran Apartment

Ubytovaní sme boli v hoteli TATRAN APARTMENT. Krásny žltý hrad s mnoho vežičkami. Prístup bol z hornej strany a troška nám dalo zabrať kým sme to našli. Chcelo by to dáku tabuľku alebo označenie pri ceste. Pri vchodových dverách už čakal jeden maďarský pár s deťmi a snažili sa dotelefonovať na číslo na dverách, ktoré boli zamknuté (asi nemali roaming a nešlo im to). Každopádne som im povedal že to vybavíme. Chlapík v telefóne nás naviedol, že máme vstúpiť zo spodu z reštaurácie. Vstup dnu bol úžasný, vošli sme do príjemnej reštiky, útulná, s vlkom na stene, na zemi, aj sa to volá Reštaurácia u Sivého Vlka. Zaplatili sme tú mestskú daň priamo v reštaurácii (žiadna recepcia), dostali kľúče od izby a výťahom sme sa odviezli na tretie poschodie (potom sme už výťah ani raz nepoužili). Nikde ani duše. Otvorili sme dvere na našej izbe 31B a skoro som spadol na zadok.

Recenzia v krátkosti.

Za 30eur na noc pre dve osoby sme mali úžasný apartmán, so spálňou, obývačkou s kuchynskou linkou, telkou veľkým balkónom a peknou kúpelňou a záchodom. Čistota izieb bola super, pekne pripravené uteráky, osušky. Ktovie koľko stojí izba cez zimu, ale vybavenie na týždňovú lyžovačku apartmánu je výborné.

Plná linka riadu, dvojplatnička, hrnce, príbory, mikrovlnka, konvica, malá chladnička. Malý detail, nesvietilo svetlo na kuchynskej linke. Obývačka s gaučom na ktorom sa dá schúliť, radiátorom poblízku telkou s niekoľko programami slovenskými českými, tuším i nemecké sa tam našli a aj zoznam programov v skrinke z roku 2012, viď foto 😀 Samozrejme nezodpovedal realite. DVD (doovde player) a jedálenský stôl stoličky a balkón. Nad gaučom bola ešte skrinka, ktorá sa dala vysunúť ako ďalšia dvojposteľ, . Obývačka top.

Kúpelňa čistá, obsahovala umývadlo so zrkadlom, sprchový kút s teplou vodou, masážnou hlavicou, uvoľnený držiak na sprchu, voda pekne odtekala (áno aj to je niekde problém), el. radiátor  a uvoľnený, neprišrubovaný držiak na uteráky. Záchod pekný čistý s tvarovanou doskou na sedenie 😀

V spálni sa okrem manželskej vŕzgajúcej postele nachádzala aj prístelka,páľanda, váľanda, ako to kto volá nad ňou skrinka ako intráku, komoda s rádiom celkom slušným a dvere na balkón. Radiátor sme našli aj tú a podotýkam všetky hriali perfektne a hneď.

Vstupom do apartmánu sme sa dostali do malej chodby, kde napravo je obrovský šatník s náhradným povlečením na postele a sušiak na topánky, lyžiarky. V zime sa to určite cení.

Po preštudovaní izby sme boli hladní, keďže po ceste sme sa zastavili len na benzínke na bagetku a ,,čapali“ ďalej, zišli sme teda do reštiky kde sme sa checli najesť. Mladý chalan, ktorý nám otvoril dvere a vydal kľúč tam mal na stole rozložených kopu papierov a zrejme robil účtovné veci a podobne. Na našu otázku či si môžme objednať nám odvetil, že nedošiel ešte tovar, že sa naň čaká, že nie je možné si objednať a nevie ani kedy to bude možné. Chlapík bol príjemný po celý čas pobytu, no nemožnosť sa najesť priamo tam nás celkom zarmútila. Veď už bolo 15-16:00. Ktovie ako to funguje v zime. Tak sme sa teda s Lenkou pobrali späť na izbu a dojedali sme jedlo čo sme si zabalili so sebou – žemle, ryžové chlebíčky, kofila a pod. Aspoň večer sme si boli zahrať biliard (ktorý bol zadarmo). Ubytovanie ale napriek malým detailom chválim, okrem tej reštiky i keď pizzu čo večer piekli vyzerala dobre.

Večer sme sa šli teda najesť niekam inam, sadli sme do autíčka (mohli sme sa aj prejsť, ale hlad je hlad) a šli neďaleko do reštaurácie Kamzík, čo sme našli na google maps. Zaparkovali, popozerali v diaľke prekážky na zajtrajší pretek a zamierili k reštike. Oznam – z techn. príčin zatvorené. Náš výraz WTF ?!?! hovoril za všetko. Donovaly už alebo ešte spia? Sadli sme do auta a šli ďalej. Pred dreveným mostom doprava, parkovisko, veľký pivovar (nás nezaujíma, ale vyzeral skvele) a koliba. Konečne sme si sadli, objednali jedlo, kávičku a už len čakali. Pri hľadaní voľného miesta sme zazreli Lukáša Latináka s deťmi ako tam tiež obedovečeral. Kým nám doniesli jedlo, obdivovali sme počmáranú stenu oproti barovému pultu, ktorá nebola maľovaná už min. od roku 2012 a ľudia na nej nechávali rôzne odkazy. Neviem, ale nám sa to veľmi nepáčilo, trošku nevkusné pri tých starých lyžiarskych a zaujímavých veciach na stene… Objednali sme si kuracie prsia na zelenine s opekanými zemiakmi. Zemiaky vyzerali domáce, boli chutné, zelenina klasika, cuketka, chery paradajky, paprika, uhorka a ešte neviem čo, prsia so šunkou a na vrchu parmezán? Zelenina fajn, porcia veľká, no mäso tuhé a nie najlepšie. Lenka ani nedojedla. Za 20€, rátali sme vysokohorskú príražku, sme za obed, kávu a nápoj čakali od koliby trošku viac. Ani výber jedál nebol najbohatší… Medzitým Lukáš (Latinák) vyšiel z dverí a šiel platiť. Ja som na neho pozrel, pozdravil ho svojim typickým ,,ZDRAVÍM“ (popritom som Lenku kopol do nohy že ha, sleduj), na čo nám zaprial dobrú chuť. TOP ! Potom sa odfotil s tetami pri stole a ešte chvíľu chodil hore-dole okolo nás. Na to Lenka zavtipkovala, že sa asi diví a čuduje že čo sme ho ešte stále nepoprosili o fotku 😀 Keď dačo zaperlí, čo je skoro stále, stojí to fakt za to 😀

                 Potom krátka prechádzka okolo hotela, biliard, telka, sprcha a spať.

John HigginsRáno na raňajky som si dal vločky s proteínom, sprchu, zobudil lenku a začali sme sa chystať a baliť. O 8:30 som mal štart a tuším 6:20 budíček? Rád veci stíham celkom v poriadku a vieme že semtam je na registrácii už aj ráno celkom paseka a rady. Odovzdali sme kľúče (znova v reštike) a autíčkom sa previezli k štartu na parkovisko určené pre pretekárov. Konečne sa za parkovanie neplatilo a parkovalo sa na normálnej ceste a nie na tráve. Nie vždy sa to podarí. Oblečený som už bol, šli sme len vyzdvihnúť štartovnú obálku. Bolo málo pred 8, po ceste k autu sme ešte stretli Tomáša Koščuška – prekazkovybezec.sk, zobrali si od neho pásku na prsty a šli sa prezuť k autu. Zobral som si od neho pásku na prsty, ktorú zvyknú prekážkový bežci používať pre zlepšenie úchopu na prekážkach. Vyskúšal som to prvý raz a v podstate odporúčam. Určite to pomôže, zvlášť na monkey baroch, multi ringu a pod.

Pretek Spartan Race SPRINT

Pred štartom som vypil ešte energy gel od PROZIS (zadaj GURKI 10 a máš 10% zľavu 😀 ), zistil som že jeden mi vypadol, rozbehal sa a postavil na štart. Rozlúčil som sa s Lenkou a o 8:30 sme vyštartovali. Donovaly som už absolvoval pred dvomi rokmi ale zimný BEAST a tak som očakával kopce, kopce aj na tejto krátkej úrovni. Musím povedať že v konečnom dôsledku sa nejaké extra kopce nekonali okrem prvého a po sandbagoch výstupu hore (alebo som dostal dáky blackout?) Závod to bol pekný, no až natoľko ma neočaril, SPRINTY som zažil aj krajšie. Snažil som sa bežať na nejakej stálej úrovni, veľmi to od úvodu neprepáliť. Na začiatku nás čakali klasické malé steny OUT, prelezenie klády, malá sieť a až tak nás čakalo prvé lezenie, konkrétne ,,A monkey bar.“ Pre mňa celkom pomerne ľahká prekážka ale aj to vie byť zradné ak to je mokré. Celkom ma pásky podržali a nebol žiaden problém. Ten nastal až o niečo ďalej, kde nás čakal prvý a zároveň chvalabohu posledný balanc. Táto prekážka mi nie veľmi ide, no teraz som ju na moju veľkú radosť zvládol a utekal ďalej. Znova beh skoky a blížili sme sa k festivalke, na hodinkách už cca 4-5 km, tak som pomaličky očakával že nič drastické sa nestane. Rope climb nebol vo vode a bol urobený do kríža, čiže i v neskorých vlnách sa tam asi netvorili také veľké kolóny a bezpečnostná slama pod nohami je novinka. Easy ak si vieš spraviť pekne slučku na nohách, čo technicky a silovo rukami zvládam. Skok a sandbags. Tie nemám veľmi rád, dávajú mi zabrať obzvlášť ak sú dlhé okruhy a veľké kopce. Celkom to šlo (hod vidieť na videu Žišku jak s tým beží …), prelez cez snehovú kopu z doby ľadovej a šup do posledného konečne náročnejšieho kopčeku hore. Tam sme si poskákali ako zajace, to mi problém nerobí a hybaj to dole, po ceste triceps bar, no problemo, ťahanie fúriku po zemi (trošku kopčeky na tráve dali zabrať to potiahnuť) a oštep. Terč som trafil pekne, no neostal zapichnutý a tak sa konalo prvých a posledných ,,třicet“. Rýchlovka a záverečný finish. Olympus, s tými dierami je to teraz oveľa ľahšií, čo som rád, multirig zložený čisto z kruhov (8-10?) Prekážka mi semtam narobí problém, no teraz som to prefrčal, moja technika nie je v hompáľaní sa ,,jako vopičák“ ale silovo sa vydvihnúť pomocou chrbátu a rúčkovať z jedného kruha na druhé. Keďže tam nebola na začiatku tá hnusná tyč, ktorá ma vždy vyčerpá najviac, tak to bolo v pohode aj vďaka páskam na prstoch. Hercules, podlezenie drátu po tráve, kde na nás liali vodu, celkom príjemné aspoň som nebol tak zababraný, veľká sieť a nová prekážka Bender. Mal som mokré ruky, preto som mal pred tým trošku rešpekt, no po vylezení na druhú tyč a vytiahnutí nohy na prvú to už bolo v klídku a bol som v cieli. Čas 1:08, miesto 160 z 2000+ pretekárov, nič svetoborné, bežecky musím zamakať, no radosť mi robili prekážky a dlhšie vytrvalostné behy mi idú trošku lepšie. Pocit celkom dobrý, medaila krásna, ešte obzvlášť z CEU series Age Group.

Výborná, príjemná ľadová sprcha, keďže už cez 2-3 mesiace sa sprchujem výhradne v zimnej sprche, prezlečenie a šup k autu. Začalo už trošku poprchávať a pri aute na parkovisku sme začuli ešte susedov ako si ,,zanadávali“ ,,No, niekto už ide domov, a my ešte len behať keď začalo pršať do ,,Bože““ 😀 Ešte sme šli do koliby na kávičku, skoro sme lenke kúpili krásne plavky s ľudovým motívom značky ROXY, no cena na nich bola len za vrch a za spodok ešte raz taká cena, tak sme ich nakoniec nechali tam. Ale už si objednala iné tiež ROXY, – teším sa na kúpalisko 😀 Po ceste domov obed na Dechtároch, prsia s ryžou hranolkami, Lenka pirohy (áno aj ja som ochutnal) a cesta zbehla ani nevieme ako.

Donovaly sú krásne, Spartan je super, Lenka je super, naše auto je super a ak si to dočítal až tu, tak aj ty si SUPER. J Ak si sa sem dostal, zanechaj dáky koment, či sa ti článok páčil, prípadne zdieľaj a teš sa na ďalší. Ten bude tréningový, keďže som pracoval na článkoch pre MYPROTEIN a FITSHAKER. A zajtra, t.j. v sobotu sa vidíme v Košiciach na Tvrďákovi !!! AROO (ak nevieš, spartanský pokrik)

Zdravím Vás priatelia,

na mojej fb stránke, príp. instagrame ste si mohli všimnúť, že som Vás pozýval na skvelú akciu ktorou je charitatívny beh s názvom ,, Memoriál Jána Svočáka„, ,,ALS BEH“ alebo ako aj ich stránka nesie názov ,,behamsrdcom.sk„. Konal sa už druhý ročník a je to beh, ktorého motto znie: „Dýchame a beháme na pomoc tým, ktorých vlastné svaly opustili.“

Bežecký pretek, je zameraný na pomoc  osobám trpiacim ALS t.j. druh svalovej atrofie, pri ktorej ide o stratu buniek centrálnej nervovej sústavy (mozgových a miechových motoneurónov), ktoré ovládajú vôľou ovplyvniteľné svalové pohyby. Pacient tak nedokáže ovládať svoje pohyby a postupne mu odumierajú všetky svaly v tele.  Mozog však neustále pracuje a pri plnom vedomí psychických a mentálnych schopností, zostáva nakoniec pacient paralyzovaný. Najnámejším človekom trpiacim touto chorobou bol aj Stephen Hawking, génius ktorý nás nedávno opustil. Beh je aj pripomienkou organizátorovho tatka, ktorý bol vášnivý športovec a tiež podľahol tejto chorobe. Tento rok sa podarilo pomôcť vďaka preteku trom mladým ľuďom rovnakou čiastkou, ktorá sa vyzbierala zo štartovného, zo sponzorských darov, príspevkov na mieste a zorganizovaná bola aj zbierka plastových vrchnáčikov.

Tejto akcie som sa zúčastnil aj minulý rok a preto som tento rok neváhal.

Na pretek sme šli spoločne s Lenkou, no bežal som len ja, keďže sa jedná o krosový polmaratón čo je pomerne náročná disciplína. Už v piatok sme šli k mojim rodičom do Podolínca, odkiaľ sme mali na pretek bližšie. Maminka nám pripravila skvelú večeru, ktorú sme ale vzhľadom na už plné žalúdky nedokázali celú zbaštiť…mrzí nás to maminka 😀

V sobotu sme si privstali okolo 6:20, naraňajkovali sa a vyštartovali do Svitu kde bolo miesto konania. Bežať sa začínalo o 9 no do 8:30 si bolo možné vyzdvihnúť štartové čísla. Tým mojim tohto roku bolo číslo 236, ktoré som si pripevnil na svoje tričko, ktoré momentálne nosím na každý bežecký pretek. Registrácia prebehla rýchlo, bez akýchkoľvek problémov. Pred samotným štartom som ešte odovzdal 12 poukážok pre výhercov preteku od www.ostoreshop.sk, ktoré som vytvoril pre športový obchod značky ODLO v ktorom popri trénerstve pracujem, čím sme sa stali jedným zo sponzorov akcie. Keďže sme mali auto vyhriate a vonku bola celkom kosa, tak na štart som sa vybral len ja a Lenka sa vyhrievala v autíčku. Predtým som šiel ešte odniesť nazbierané plastové vrchnáčiky, ktoré sa mi stihli po ceste vysypať 😀 Pri ich zbere si jeden pretekárov zo mňa uťahoval či ešte dozbieravam posledné vrchnáčky aj zo zeme 😀 no zlatý 😀 Lenka sa na mne bavila z auta 😀 ale žeby prišla pomôcť zbierať to nie haha. o 9. hodine sme vyštartovali.

Oproti minulému roku bolo už pred štartom známe že sa beží tá istá trasa, len opačne. Čiže sme vedeli že najskôr nás budú čakať kopce, potom viac menej rovinka. Preto som sa nikde neplašil. Prvý kopec bol známy aj zo Spartan Race, ktorý sa tam konal pred dvomi rokmi. Keďže som sa nikde nehnal, netrpel som až tak veľmi hoc už na štart som sa postavil s boľavými stehnami a zadkom čo bol následok štvrtkového tréningu…Nepredpokladal som že to takto skončí 😀 Kopce hore šli fajn, trošku neponaťahované lýtka dostali síce zabrať, ale otriasli sa z toho celkom rýchlo. Zbehy dole šli na výbornú aj napriek šmykľavému povrchu som ich zvládal rýchlo. Možno som mal trošku ale predsa len spomaliť, pretože druhá polovica preteku bola pre mňa ťažká. Pri prvej občerstvovačne som sa celkom potešil že vydýchnem, načerpám sily v podobe brutálne širokého občerstvenia a vody. Vzal som si banán, pomaranč, na ktorý som sa tešil už od štartu, hrozienka, magnezko a upaľoval ďalej.

Druhá polovica ako hovorím bola celkom náročná, síl bolo menej, možno následok vyčerpania zo zbehov, ťažké nohy z tréningu a moje tréningové jednotky nemali už dlhšiu dobu viac ako 10km, čo je chyba a musím prehodnotiť svoj tréning. Po ceste do cieľa som nejakú časť prebehol s pani/tetou, s ktorou som prehodil zopár slov o bežeckej akcii, o behu všeobecne, o medailách zavesených na stene a pod. Mala 50 rokov, no po približne 10-15 minútach som ju musel nechať ísť, pretože jej tempo bolo rýchlejšie než moje. Takisto starší páni, ktorí ma semtam obehli boli miestami pre mňa frustrujúci, no aj motivujúci, keďže v ich veku dokážu byť rýchlejší ako ja. Bezohľadu na to koľko majú odbehnuté už v živote pretekov a kilometrov.

Druhá občerstvovačka, znova úžasní povzbudzujúci ľudia, výber občerstvenia aj jeden z mladých ľudí, pre ktorých sa tento beh konal, zatlieskal som mu, ťapol si s mladým chlapcom pri trati, ktorý nás povzbudzoval a bežal ďalej. Potom už nastala kríza, kedy som nedokázal ani cupitať a tak som prešiel do chôdze striedanej s behom. Znova frustrujúci moment… 🙂 Pri konci ma predbehla baba, ktorá ma povzbudila a potiahla až do konca. Tempo bolo síce vražedné, no môj čas by bez toho bol ešte zdrvujúcejší a pocit z behu takisto, za čo jej ďakujem. Pred koncom ma ešte na trati zbadala Lenka, ktorá ma povzbudzovala, venoval som jej pusinku (povzbudzujúci stojaci pri nej mi ukazovali smer doľava, na čo som nereagoval a šiel rovno za ňou 😀 ) a až tak som prešiel cieľovou čiarou. V cieli odpípnutie, odovzdanie čipu (neviem prečo som mal pocit že si ho nechávame :D, celkom pekný náramok to bol) a medaila, ktorá sa oproti minulému roku zmenila len farebnosťou a stuhou, čo mi vôbec nevadí. Drevená medaila je výnimočnosťou. Odfotím ju a následne ju tu pripojím.

V cieli znova neskutočné občerstvenie od šišiek, cez chleba s nutelou, pomaranče, čaj, kávička, cola, voda magnezko, banán, všetko možné, jednoducho pecka. Výsledný čas 2:37, na 22km 600m výškových, čo nie je žiadna sláva, ale odrazový mostík. Obed v cene, šatne, teplé sprchy (hoc ja som absolvoval ľadovú, pretože posledný mesiac sa otužujem a aj tak lepšie padla ako teplá) je jednoducho TOP. Po osprchovaní som si musel síce dať bežecké kraťasy, pretože rifle som si nechal v aute 😀

Po preteku sme šli s Lenkou rovno do Maxu v Poprade, kde nás už čakali maminka, tatko a malý bráško. Trochu sme ponakupovali, ja som si kúpil parádne longline tričko a mikinu a Lenka nové rifle a brutálne rifľové kraťasy na traky, hmm už sa teším na teplo… 😀 a šli na obed. Zamierili sme do samoobslužnej prevádzky kde som si vybral okrem mäsa ryže a zeleniny aj dve pirohy a ovocno mrkvový svieži šalát.

Nakoniec chcem pochváliť celý pretek, organizátorov za skvelú akciu, ľudí za neskutočnú atmosféru a mojich najbližších za krásne strávený deň 🙂

Človek sa pri takýchto akciách, pri takýchto behoch zamyslí nad tými, aké je to šťastie a požehnanie byť zdravý, mať možnosť hýbať sa a robiť to, čo ho baví, čo ho napĺňa šťastím. Nikdy sa ale netreba vzdávať, netreba sa ľutovať, šťastie vyplýva z toho čo robíme bezohľadu na prekážky 🙂