Znovu trošku s oneskorením ale predsa. Pred týždňom, konkrétne 19.5 som sa zúčastnili svojho prvého Tvrďáka a to v Kavečanoch v Košiciach. Plánoval som tento pretek zaradiť do svojho kalendára, no potvrdené to bolo až týždeň pred pretekom, kedy sa mi podarilo zriešiť štartovné za dobrú cenu odkúpením registrácia od týpka, ktorý sa závodu nemohol zúčastniť. Týždeň pred tým som sa zúčastnil Spartanu na Donovaloch, článok tu: http://jakubgurka.sk/?p=110, a tak som tréningový režim počas týždňa trošku zvolnil aby som stihol dostatočne regenerovať. Zaradil som len pár jednoduchých behov a pár cvičení. Deň pred pretekom som pil dostatočné množstvo vody a prijal zvýšené množstvo sacharidov aby som na ďalší deň mal poriadnu dávku energie.
Štartoval som v prvej vlne o 11. hodine. Oproti Spartanom trošku netradičný čas štartu. Na miesto určenia som dorazil približne 40 minút pred pretekom. Stihol som sa rýchlo zaregistrovať, vziať si čip na nohu, s obavou že to čaptavými nohami strhnem dole, obdržal štartovné číslo fixkou na ruku a bežal sa na futbalové ihrisko rozcvičiť. Stretol som pár známych, ,,namontoval“ pásky na prsty, merač pulzu na hrudník a šup behať. Po pár metroch mi ale stroskotali hodinky, zrejme som ich slabo zapojil do nabíjačky cez noc a tak sa vybili. Huráááá. Tak som ich pekn zložil a rýchlo sa rozcvičil. Bagcheck prebehol celkom rýchlo, žiadne rady, to ma celkom tešilo. Jednoduchým klusom som prebehol ešte trošku popri trati, rozmával ruky a tu už zvolávali pretekárov prvej vlny na štart. Nasledovala ešte rýchla spoločná rozcvička a šlo sa na vec. Tretí (či štvrtý?) rozbeh patril mne. Štart po 10 pretekároch hodnotím veľmi pozitívne. Vybehol som miernym tempom a hneď nás čakali prvé prekážky, preskoky cez stenou, cez okná a na konci obrovská x-metrová stena. Našťastie tam bol schodík, no vyskočiť hore s mojimi 166cm sa mi podarilo až na tretí krát. Trošku zdržanie, čo už.
Nosenie dreva krátkym okruhom bolo celkom príjemné, hoc tempo som nahodlil trošku rýchlejšie než som musel. Zhodil som kládu a utekal ďalej. Pneumatiky, podliezanie kde som si rozťal na kamienku vo vode koleno, boli jednoduché a za nimi nás čakali nafukovačky a jazierko. Okruh na preplávanie nebol veľmi veľký naštastie, voda príjemná, osviežujúca, no dáko mi to dalo sakra zabrať. S plávaním na nafukovačkách nemám žiadnu skúsenosť a dáko mi to ani nešlo… či na dĺžku či na šírku, nabudúce musím zvoliť asi čosi iné. Bol som celkom rád že som to mal už za sebou. Nasledoval kopček hore do lesa. Krátke stúpanie a malé blúdenie. Mnoho ľudí sa sťažovalo že tam bolo trošku slabé značenie a aj keď som nesledoval pretekárov ale značenie, tak v pár momentoch nebolo jasné ktorým smerom sa ďalej pohnúť. Na to, verím, že si dajú organizátori trošku viac pozor nabudúce. Zvyšok trate už bol ale značený bezproblémovo. Po lesíku na nás ceril už zuby najväčší z výstupov až hore k Chate Hrešná. Predtým mňa osobne ešte veľmi potrápil hercules, ktorý ma extrémne vyčerpal, neviem čím to bolo, či váha vreca, zlá kladka, som slabý v ,,ceckoch“, papal som málo kapusty alebo čo, no prvý moment potiahnutia lana bol ,,do mačky, šak to ma sto kíl“ a nakoniec som bol rád že som to vytiahol hore a pomaly spustil nadol. Hore prvá a zároveň posledná občerstvovačka, voda, rope climb a krátky bežecký úsek. Dva celkom príjemné balancy, aj keď meter nad zemou ale dostatočne široké, prevracanie pneumatiky (to i ženy tie veľké prevracali?) a slackline, kde som videl angličákovať OCRA pretekára. To mi dodalo trošku sebavedomia, zvládaol som to a zbehával dole.
Nestihol som sa ani poriadne rozbehnúť a už som skákal s gumou na nohách ako Peter the Rabbit, ťahal a nosil pneumatiku spolu s prekazkovybezec.sk Tomášom, ťahanie bolo kúsok náročnejšie. Cieľ už bol za rohom, no na nás čakali ešte fúriky, kde mi pri slušnom čakaní na voľný fúrik, môj pred nosom vyfúkol týpek z OCRA, čo sme si v cieli slušne s podaním ruky vydiskutovali 😀 Za ním boli ultra supr dupr heavy weight bandasky, kde som ich párkrát položil na zem, no nie na veľmi dlho a za povzbudzovania už došlých pretekárov som ich doniesol na koniec. Posledná prekážka monkey bar, ktorá bola po nosení tých pekelných vecí trošku neistá, no nič komplikované a bol tu cieľ. Tyčinka Maxsport, tie mám rád, iso drink a prvá Tvďák medaila na krk. Pokecal som ešte s kamošom z Astoria FIT&GYM, ktorý sa na svoj pretek ešte len chystal, vyzdvihol som si batoh, spravil fotku so stenou, kúpil nálepku s nášivkou a už trielil domov medailu zavesiť k ostatným trofejám na stenu a dať pusinku Lenke, ktorá ma netrpezlivo doma čakala, keďže jej ráno nebolo dobre aby šla so mnou.
Pretek hodnotím veľmi dobre, bol pre mňa náročnejší ako Donovaly, škoda toho značenia a tých prekliatých nafukovačiek 😀 Snáď sa vidíme na ďalšom preteku v Bratislave, Bystrici alebo na oboch 🙂
Teraz už len do behania priatelia v ďalšom článku 🙂
