Donovaly Spartan Sprint a hotel Apartment

Pekný deň želám priatelia.

Presne pred týždňom sme o 12 hodine stredoeurópskeho času vyrážali s Lenkou na Donovaly, kde sa v sobotu konal Spartan Race a úroveň SPRINT. V nedeľu bol aj SUPER, no ten som nateraz vypustil.

Keďže kalendár pretekov bol známy už dávnejšie, dopredu som si cez booking urobil rezervácie ubytovania k jednotlivým pretekom aby sme to mali vždy čo najbližšie. Áno, v teplom počasí sa dá aj stanovať v stanovom mestečku, no my, resp. ja som pohodlný a rád sa vyspím a osprchujem normálne 😀 Na luxus si ale nepotrpím. Cesta na donovaly bola po diaľnici príjemná, tempomat je super vec, len škoda tých obmedzení na našich cestách… Každopádne sme si po ceste na displeji nášho tátoša pozreli Káčerovo a Deucea Bigalowa. Dlho som to nevidel a hlavne z hlášky ,,Ja jsem Gigolo“ sa smejem ešte dnes 😀 Na donovaly sme dorazili približne o 14 čo si spomínam. Príroda od Ružomberka na Donovaly je úžasná. Vlastne všade je úžasná.

Tátoš oddychuje na HYBE

Tatran Apartment

Ubytovaní sme boli v hoteli TATRAN APARTMENT. Krásny žltý hrad s mnoho vežičkami. Prístup bol z hornej strany a troška nám dalo zabrať kým sme to našli. Chcelo by to dáku tabuľku alebo označenie pri ceste. Pri vchodových dverách už čakal jeden maďarský pár s deťmi a snažili sa dotelefonovať na číslo na dverách, ktoré boli zamknuté (asi nemali roaming a nešlo im to). Každopádne som im povedal že to vybavíme. Chlapík v telefóne nás naviedol, že máme vstúpiť zo spodu z reštaurácie. Vstup dnu bol úžasný, vošli sme do príjemnej reštiky, útulná, s vlkom na stene, na zemi, aj sa to volá Reštaurácia u Sivého Vlka. Zaplatili sme tú mestskú daň priamo v reštaurácii (žiadna recepcia), dostali kľúče od izby a výťahom sme sa odviezli na tretie poschodie (potom sme už výťah ani raz nepoužili). Nikde ani duše. Otvorili sme dvere na našej izbe 31B a skoro som spadol na zadok.

Recenzia v krátkosti.

Za 30eur na noc pre dve osoby sme mali úžasný apartmán, so spálňou, obývačkou s kuchynskou linkou, telkou veľkým balkónom a peknou kúpelňou a záchodom. Čistota izieb bola super, pekne pripravené uteráky, osušky. Ktovie koľko stojí izba cez zimu, ale vybavenie na týždňovú lyžovačku apartmánu je výborné.

Plná linka riadu, dvojplatnička, hrnce, príbory, mikrovlnka, konvica, malá chladnička. Malý detail, nesvietilo svetlo na kuchynskej linke. Obývačka s gaučom na ktorom sa dá schúliť, radiátorom poblízku telkou s niekoľko programami slovenskými českými, tuším i nemecké sa tam našli a aj zoznam programov v skrinke z roku 2012, viď foto 😀 Samozrejme nezodpovedal realite. DVD (doovde player) a jedálenský stôl stoličky a balkón. Nad gaučom bola ešte skrinka, ktorá sa dala vysunúť ako ďalšia dvojposteľ, . Obývačka top.

Kúpelňa čistá, obsahovala umývadlo so zrkadlom, sprchový kút s teplou vodou, masážnou hlavicou, uvoľnený držiak na sprchu, voda pekne odtekala (áno aj to je niekde problém), el. radiátor  a uvoľnený, neprišrubovaný držiak na uteráky. Záchod pekný čistý s tvarovanou doskou na sedenie 😀

V spálni sa okrem manželskej vŕzgajúcej postele nachádzala aj prístelka,páľanda, váľanda, ako to kto volá nad ňou skrinka ako intráku, komoda s rádiom celkom slušným a dvere na balkón. Radiátor sme našli aj tú a podotýkam všetky hriali perfektne a hneď.

Vstupom do apartmánu sme sa dostali do malej chodby, kde napravo je obrovský šatník s náhradným povlečením na postele a sušiak na topánky, lyžiarky. V zime sa to určite cení.

Po preštudovaní izby sme boli hladní, keďže po ceste sme sa zastavili len na benzínke na bagetku a ,,čapali“ ďalej, zišli sme teda do reštiky kde sme sa checli najesť. Mladý chalan, ktorý nám otvoril dvere a vydal kľúč tam mal na stole rozložených kopu papierov a zrejme robil účtovné veci a podobne. Na našu otázku či si môžme objednať nám odvetil, že nedošiel ešte tovar, že sa naň čaká, že nie je možné si objednať a nevie ani kedy to bude možné. Chlapík bol príjemný po celý čas pobytu, no nemožnosť sa najesť priamo tam nás celkom zarmútila. Veď už bolo 15-16:00. Ktovie ako to funguje v zime. Tak sme sa teda s Lenkou pobrali späť na izbu a dojedali sme jedlo čo sme si zabalili so sebou – žemle, ryžové chlebíčky, kofila a pod. Aspoň večer sme si boli zahrať biliard (ktorý bol zadarmo). Ubytovanie ale napriek malým detailom chválim, okrem tej reštiky i keď pizzu čo večer piekli vyzerala dobre.

Večer sme sa šli teda najesť niekam inam, sadli sme do autíčka (mohli sme sa aj prejsť, ale hlad je hlad) a šli neďaleko do reštaurácie Kamzík, čo sme našli na google maps. Zaparkovali, popozerali v diaľke prekážky na zajtrajší pretek a zamierili k reštike. Oznam – z techn. príčin zatvorené. Náš výraz WTF ?!?! hovoril za všetko. Donovaly už alebo ešte spia? Sadli sme do auta a šli ďalej. Pred dreveným mostom doprava, parkovisko, veľký pivovar (nás nezaujíma, ale vyzeral skvele) a koliba. Konečne sme si sadli, objednali jedlo, kávičku a už len čakali. Pri hľadaní voľného miesta sme zazreli Lukáša Latináka s deťmi ako tam tiež obedovečeral. Kým nám doniesli jedlo, obdivovali sme počmáranú stenu oproti barovému pultu, ktorá nebola maľovaná už min. od roku 2012 a ľudia na nej nechávali rôzne odkazy. Neviem, ale nám sa to veľmi nepáčilo, trošku nevkusné pri tých starých lyžiarskych a zaujímavých veciach na stene… Objednali sme si kuracie prsia na zelenine s opekanými zemiakmi. Zemiaky vyzerali domáce, boli chutné, zelenina klasika, cuketka, chery paradajky, paprika, uhorka a ešte neviem čo, prsia so šunkou a na vrchu parmezán? Zelenina fajn, porcia veľká, no mäso tuhé a nie najlepšie. Lenka ani nedojedla. Za 20€, rátali sme vysokohorskú príražku, sme za obed, kávu a nápoj čakali od koliby trošku viac. Ani výber jedál nebol najbohatší… Medzitým Lukáš (Latinák) vyšiel z dverí a šiel platiť. Ja som na neho pozrel, pozdravil ho svojim typickým ,,ZDRAVÍM“ (popritom som Lenku kopol do nohy že ha, sleduj), na čo nám zaprial dobrú chuť. TOP ! Potom sa odfotil s tetami pri stole a ešte chvíľu chodil hore-dole okolo nás. Na to Lenka zavtipkovala, že sa asi diví a čuduje že čo sme ho ešte stále nepoprosili o fotku 😀 Keď dačo zaperlí, čo je skoro stále, stojí to fakt za to 😀

                 Potom krátka prechádzka okolo hotela, biliard, telka, sprcha a spať.

John HigginsRáno na raňajky som si dal vločky s proteínom, sprchu, zobudil lenku a začali sme sa chystať a baliť. O 8:30 som mal štart a tuším 6:20 budíček? Rád veci stíham celkom v poriadku a vieme že semtam je na registrácii už aj ráno celkom paseka a rady. Odovzdali sme kľúče (znova v reštike) a autíčkom sa previezli k štartu na parkovisko určené pre pretekárov. Konečne sa za parkovanie neplatilo a parkovalo sa na normálnej ceste a nie na tráve. Nie vždy sa to podarí. Oblečený som už bol, šli sme len vyzdvihnúť štartovnú obálku. Bolo málo pred 8, po ceste k autu sme ešte stretli Tomáša Koščuška – prekazkovybezec.sk, zobrali si od neho pásku na prsty a šli sa prezuť k autu. Zobral som si od neho pásku na prsty, ktorú zvyknú prekážkový bežci používať pre zlepšenie úchopu na prekážkach. Vyskúšal som to prvý raz a v podstate odporúčam. Určite to pomôže, zvlášť na monkey baroch, multi ringu a pod.

Pretek Spartan Race SPRINT

Pred štartom som vypil ešte energy gel od PROZIS (zadaj GURKI 10 a máš 10% zľavu 😀 ), zistil som že jeden mi vypadol, rozbehal sa a postavil na štart. Rozlúčil som sa s Lenkou a o 8:30 sme vyštartovali. Donovaly som už absolvoval pred dvomi rokmi ale zimný BEAST a tak som očakával kopce, kopce aj na tejto krátkej úrovni. Musím povedať že v konečnom dôsledku sa nejaké extra kopce nekonali okrem prvého a po sandbagoch výstupu hore (alebo som dostal dáky blackout?) Závod to bol pekný, no až natoľko ma neočaril, SPRINTY som zažil aj krajšie. Snažil som sa bežať na nejakej stálej úrovni, veľmi to od úvodu neprepáliť. Na začiatku nás čakali klasické malé steny OUT, prelezenie klády, malá sieť a až tak nás čakalo prvé lezenie, konkrétne ,,A monkey bar.“ Pre mňa celkom pomerne ľahká prekážka ale aj to vie byť zradné ak to je mokré. Celkom ma pásky podržali a nebol žiaden problém. Ten nastal až o niečo ďalej, kde nás čakal prvý a zároveň chvalabohu posledný balanc. Táto prekážka mi nie veľmi ide, no teraz som ju na moju veľkú radosť zvládol a utekal ďalej. Znova beh skoky a blížili sme sa k festivalke, na hodinkách už cca 4-5 km, tak som pomaličky očakával že nič drastické sa nestane. Rope climb nebol vo vode a bol urobený do kríža, čiže i v neskorých vlnách sa tam asi netvorili také veľké kolóny a bezpečnostná slama pod nohami je novinka. Easy ak si vieš spraviť pekne slučku na nohách, čo technicky a silovo rukami zvládam. Skok a sandbags. Tie nemám veľmi rád, dávajú mi zabrať obzvlášť ak sú dlhé okruhy a veľké kopce. Celkom to šlo (hod vidieť na videu Žišku jak s tým beží …), prelez cez snehovú kopu z doby ľadovej a šup do posledného konečne náročnejšieho kopčeku hore. Tam sme si poskákali ako zajace, to mi problém nerobí a hybaj to dole, po ceste triceps bar, no problemo, ťahanie fúriku po zemi (trošku kopčeky na tráve dali zabrať to potiahnuť) a oštep. Terč som trafil pekne, no neostal zapichnutý a tak sa konalo prvých a posledných ,,třicet“. Rýchlovka a záverečný finish. Olympus, s tými dierami je to teraz oveľa ľahšií, čo som rád, multirig zložený čisto z kruhov (8-10?) Prekážka mi semtam narobí problém, no teraz som to prefrčal, moja technika nie je v hompáľaní sa ,,jako vopičák“ ale silovo sa vydvihnúť pomocou chrbátu a rúčkovať z jedného kruha na druhé. Keďže tam nebola na začiatku tá hnusná tyč, ktorá ma vždy vyčerpá najviac, tak to bolo v pohode aj vďaka páskam na prstoch. Hercules, podlezenie drátu po tráve, kde na nás liali vodu, celkom príjemné aspoň som nebol tak zababraný, veľká sieť a nová prekážka Bender. Mal som mokré ruky, preto som mal pred tým trošku rešpekt, no po vylezení na druhú tyč a vytiahnutí nohy na prvú to už bolo v klídku a bol som v cieli. Čas 1:08, miesto 160 z 2000+ pretekárov, nič svetoborné, bežecky musím zamakať, no radosť mi robili prekážky a dlhšie vytrvalostné behy mi idú trošku lepšie. Pocit celkom dobrý, medaila krásna, ešte obzvlášť z CEU series Age Group.

Výborná, príjemná ľadová sprcha, keďže už cez 2-3 mesiace sa sprchujem výhradne v zimnej sprche, prezlečenie a šup k autu. Začalo už trošku poprchávať a pri aute na parkovisku sme začuli ešte susedov ako si ,,zanadávali“ ,,No, niekto už ide domov, a my ešte len behať keď začalo pršať do ,,Bože““ 😀 Ešte sme šli do koliby na kávičku, skoro sme lenke kúpili krásne plavky s ľudovým motívom značky ROXY, no cena na nich bola len za vrch a za spodok ešte raz taká cena, tak sme ich nakoniec nechali tam. Ale už si objednala iné tiež ROXY, – teším sa na kúpalisko 😀 Po ceste domov obed na Dechtároch, prsia s ryžou hranolkami, Lenka pirohy (áno aj ja som ochutnal) a cesta zbehla ani nevieme ako.

Donovaly sú krásne, Spartan je super, Lenka je super, naše auto je super a ak si to dočítal až tu, tak aj ty si SUPER. J Ak si sa sem dostal, zanechaj dáky koment, či sa ti článok páčil, prípadne zdieľaj a teš sa na ďalší. Ten bude tréningový, keďže som pracoval na článkoch pre MYPROTEIN a FITSHAKER. A zajtra, t.j. v sobotu sa vidíme v Košiciach na Tvrďákovi !!! AROO (ak nevieš, spartanský pokrik)

2 komentáre

  1. Pingback: Honba za Tvrďákom - not HARD but RIGHT