Zdravíčko priatelia, chvíľu sme sa nepočuli, no som späť 😀

Presne pred týždňom sa v čechách konal Spartan Rce, konkrétne v lyžiarskom stredisku Kouty. V sobotu úroveň SUPER a v nedeľu SPRINT. Po minuloročnej skúsenosti som sa znova rozhodol absolvovať obidva závody a ako minulý rok, ani tento počasie a trať nesklamali.

Keďže už máme autíčko, náš milovaný FOCUS, oproti minulému roku bola cesta čosi príjemnejšia, Vyštartovali sme už v piatok okolo 11-12, keďže ráno som ešte mal tréningy klientov. 500km trasa z Košíc do Koutov bola super, absolvovali sme len dve zastávky, klasicky na Dechtároch a potom na benzínke v čechách. Pred nedávnom nám auto čosi haprovalo, high engine temperature a unikala voda, no už je to našťastie v poriadku. Príroda počas cesty nás stále fascinuje… Šli sme cez Olomouc a asi 30 km v čechách po dialnici bez dialničnej známky, hoc  WAZE nám oznámil neďalekú hliadku. 😀 Našťastie sme sa vyhli akýmkoľvek ťažkostiam a na ďalšej benzínke dialničnú kúpili. Ubytovaní sme boli 15 minút pešo od dejiska v penzióne/dome/chate – CHATA U CECILA, kde sme zistili, že pomenovaná je po malom buldočkovi Cecilovi 😀 Rodina bývala z druhej strany obytnej zóny. Bývali sme v jednej izbe zo 4 so spoločnou kúpeľňou a obrovskou kuchyňou, v ktorej ste okrem korenia mali všetko… na izbe telka s českými kanálmi, ohrievač na topánky, všetko čisté. Kúpelňa takisto, v kuchyni s jedálňou sa nachádzali aj hračky pre deti spoločenské hry. Počas zimy ak sa tam ubytuje na pár dní partia na lyžovačku, to musí byť skvelé… V okolí je niekoľko reštaurácii, pizéria, vietnamský obchod s potravinami otvorený do 18:30 (aj keď otváračky sú do 18:00) aj v sobotu aj v nedeľu. Večeru sme si každý deň spravili, na obed bola v sobotu pizza (samozrejme hawai 😀 )

Deň pretekov sobota: SUPER

Ráno začínalo o 6:30, raňajky, obliecť sa, zbaliť a podobne a šupho na registráciu. Tá v poslednej dobe prebieha na Spartane pomerne rýchlo. Odovzdať reverz ( v aute ich mám pravidelne aspoň 20) a obálka so štartovným číslo 2651 bola už u mňa. Štartujem prevažne v AGE Group a tá vybiehala v tento deň na trať o 8:30. Mal som pomerne dosť času sa rozcvičiť, hoc bola celkom zima v to ráno. Predzávodná nervozita sa dáko neobjavila.Ako nás pustili do štartového koridoru, uvedomil som si, že šiel by som ešte cikať, no bolo už neskoro 😀 Trošku hecovačky od dobrovoľníka vpredu, dymovnica a vybehli sme na trať. Vedel som že to bude dlhé a náročné, tak som sa šetril aby som to neprepálil. Hneď od začiatku samozrejme do kopca… Trošku lesy,stena memory test a hneď prvá silová prekážka, nosenie vedra.

Našťastie okruh nebol veľký, no trošku mi dá vždy tá prekážka zabrať, okrem toho sa mi pri nej zošmykovali pásky z prstov… (hneď na začiatku) zbeh dole a voda, popod stenu, priekopa a krátky výbeh k oštepu.

Pekne hodený, ale slabo, prvých 30… šlo to rýchlo, oznámených každých 5 a prvá občerstvovačka. Padla vhod, lebo odtiaľ to už šlo len a len hore a dlho hore a ďaleko hore. Tempo bolo dobré, nebolo to teda až také katastrofálne (povedz to stehnám o pár dní…:D) Hore pár jednoduchých prekážok, zajačie skoky celkom rýchle a krátke a bežali sme nadol. Prvý moment ,,hups pozor“ nastal pri A monkey bare, kedy bolo jasné že je to poriadne klzké… pásky ma našťastie podržali a tak s pokrikom ,,YEAH“ som šiel dál.  Po ceste dole ešte ježišovo nosenie klády a ďalej dole a rovne. po peknom trávnatom výbehu sme došli až k traverse wall, horolezeckej stene do tvaru Z. táto prekážka býva zradná, no sústredením sa na ňu sa mi ju podarilo zvládnuť a postupovať ďalej. Vtedy mi hodinky ukazovali už celkom dosť km, no bol som si istý že ešte máme aspoň 3-4km pred sebou a určite aj prekážku sandbag. Bender, Hercules a za kopcom nás čakalo očakávané.

Krásny výhľad na mravcov s vreciami plnými piesku. Tak som uchopil vreco a šlapal…a šlapal…a šlapal…

V tom momente som si uvedomil že si ani nepamätám memory kód, tak som si dáky približný v hlave vymyslel 😀 Sandbag nebol našťastie až taký strašný než som očakával, šlo to celkom fajn. Pri ceste dole som z druhej strany začul KUBOOOOO. otočil som sa a tam ,,malý“ Peťo… Bojovník čo šiel na svoj druhý spartan

a úspešne ho zdolal. Pár minút predtým som aj rozmýšľal že kde je, keďže štartoval skôr a obehnúť som ho neobehol, ale asi niekde na prekážke sme sa minuli 🙂  Bolo to milé. Aby nám nohy a ruky rýchlo nevytriezveli, po odhodení vreca späť na kopu sme po pár metroch absolvovali balance (našťastie mi to posledýnch pár závodov ide ,,klop,klop“) a hneď na to olympus. Vďaka dieram v ňom je to trošku jednoduchšie no to neznamená že aj napriek zvládnutiu som si nemohol odtrhnúť kus kože pod prostredníkom, odkiaľ sa mi spustila príjemná mláčka krvi.  A to práve v momente keď sme sa po krátkom zbehu dostali k memory, kde sme mali

povedať kód, ktorý som popri tej náročnej trati zabudol. Dobrovoľníkovi som povedal ten vymyslený, ktorý zrejme nebol až tak ďaleko od toho skutočného, keďže povedal že dobre môžeš ísť. Na to som mu povedal nech sa pozrie do papierov znova a aj dobrovoľníčka zo zadu už kričala že kód je nesprávny. Vedel som že je nesprávny 😀 Tak som si dal teda ďalších třicet… Water station, big cargo a lano. Trošku som sa ho obával s krvavou rukou, ale lano je easy ak máš

techniku lezenia. Po lane som už vedel že sme na konci, krátka rovinka lesíkom, vysoká stena a potok. Beh po ňom mi šiel celkom dobre na to že to vyslovene netrénujem. Už sme vo festivalke, ľudia povzbudzujú a pred nami jedna z najpríjemnejších hoc najťažšojednoduchých prekážok na trati, ktorá kouty preslávila. Barbedwire low, v preklade ostnatý drôt a v potoku proti prúdu.

V ten deň bola voda dáko extra studená (aj keď o trošku menej ako minulý rok) a s pár plaveckými nádychmi som bol na konci. Slipwall a teraz už jasne najťažšia prekážka Multirig. Našťastie ho v poslednej dobe robia bez tej blbej tyče na začiatku, takže to boli len kruhá a laná. Pások na prstoch už bolo menej, ruky mokré, no došiel som až k 2-3 posledným pred zvončekom. Tam som lano uchopil veľmi nízko a tak ma nečakalo nič iné len posledné angličáky pred cieľom, kde ma už povzbudzovala a natáčala Lenka. 🙂 Rýchla pusinka na líčko schody do sparty, posledná stena a už

som bol v cieli s medailou na krku. Oproti minulému roku to bol príjemnejší finiš, aspoň som sa tak neklepal od zimy. Sprchy neviem prečo nešli, každopádne som sa okúpal v prírodnom bazéniku, v potoku cez ktorý som sa pred chvíľou brodil.

 

Nasledovala teplá sprcha na izbe, pizza, nákup a oddych v podobe šiesteho zmyslu na Prime a chutného chocopopcornu.

 

Deň pretekov nedeľa: SPRINT

Druhý deň som sa postavil na štart SPRINTU. Večer po SUPER-I som rozvalcoval nohy a chrbát na foam rolleri, čiže až tak strašne neboleli, hoc náznaky svalovky tam už boli. Štart bol samozrejme ten istý do kopca. Hore na kopci sme zabočili doľava na prvú HURDLES prekážku, čo nie je tak namáhavé. O niečo ďalej prvá stena a za ňou sme sa vidali do hmly ako z dákeho hororu, a do stúpania, ktoré sme poznali aj z minulého roka. OUT je rutina a za ním sme chvíľu pokecali s pretekárom s tričkom spartana z predošlého dňa, bavili sme sa o ultra beaste a o tom, že po včerajšku dnešný beh až taká sranda už nie je. Zbeh dole po šmykľavom teréne a znova chesusove nosenie dreva. Memory test, ktorý som si už opakoval po celú dĺžku trate. Znova zbehy zbehy dole až k priekopám a oštepu, ktorý letel rovnako ako deň predtým. Prvých a posledných 30 v tento deň. Water station a výšľap rovnakým kopcom aj keď o o polovicu kratším ako na včerajšom supri. Chvála bohu…Strmý zbeh dole cez cyklistickú dráhu aspoň to mi to pripomínalo, malá A sieť, znova bender, hercules s jolausom a naše obľúbené vrecia, ktoré ani o chlp neskrátili. Dnes tam ale boli po dĺžke nosenia skvelí dobrovoľníci, ktorí nás povzbudzovali, za čo im všetci neskutočne ďakujeme. Ani dnes nám nedali vydýchnuť s balancom a olympusom, ktorý dnes dopadol našťastie bez zranenia. Na tom istom mieste memory recall kódu, ktorý som si dnes našťastie opakoval, čiže som ho vedel  a vyhol sa tak škaredým 30. Zvyšok trate kopíroval predošlý deň, len s tým rozdielom, že som dostal dáku second power a do cieľa bežal s neskutočnou energiou. Pred potokom ešte chudák chalan nezvládal kvôli kŕčom vyskočiť na vysokú stenu. Rýchly potok, plávanie pod ostnatý drôt, slip wall a okamih pravdy pri multiringu. Tam som stihol dať ešte lenke za barikádou pusinku a už som sa ako opi opi (opica) vrhol na kruhá, ktoré boli dnes na multirigu bez lán. Pásky ma podržali, zvládol som to a bežal až do cieľa, kde som ešte aspoň 2 pretekárov stihol obehnúť. Asi jeden z najťažších sprintov aké som bežal, okrem krynice v trifecta víkende minulý rok.

,,Skvelý závod, skvelá organizácia, super značenie trate. Aj napriek rečiam že je Spartan komerčný, že sú zaň neskutočne peniaze a podobne, je to stále najlepší pretek čo tu v tomto odvetví máme !“

Celkovo to výsledkovo bolo takto:

SUPER – 351 z 3286 pretekárov z časom 2:48 – 29. v kategórii

SPRINT – 115 z 1686 pretekárov z časom 1:36 – 10. v kategórii

Je stále čo zlepšovať o 12 dní KUBÍNSKA HOĽA – Trifecta weekend

Po sprinte sme hneď upaľovali 500 km domov, pričom sme sa zastavili najesť sa v reštaurácii u MELOCÍKA za makovom, kde nikomu neodporúčam ísť. Atmosféra hrozná, výber jedál nulový a k morčacím prsiam (tie neboli až tak strašené i keď…) s pbroskyňou a syrom som dostal hranolky a ryžu, ktorá smrdela a mal som pocit že bola varená pred 4 dňami. Určite neodporúčam sa tam nikomu zastaviť ! 🙂 Chvála bohu že si lenka nič nedala a až na slovnafte pred výjazdom na diaľnicu si dala hamburger, ktorý bol fakt že topkový 🙂